Robiť veci inak

Keď sa Kristus narodil do tohoto sveta, spôsobil dosť veľké otrasy a zmeny. Židia jeho doby mali vo svojom náboženstve už zabehnutú svoju rutinu a zvyky.

Poprevracal ich chápanie prísneho Boha Starého zákona, ktorý vláči Izrael po svete hľadaním jeho zasľúbenej Zeme a predostrel im jeho novú víziu.

Predstavil im ho ako milujúcu a odpúšťajúcu silu, ktorej môžem hovoriť Abba, Otecko. A naviac im stále hovoril, že sa jedná o toho a istého Boha, akého uctievajú oni.

My ľudia máme radi svoju rutinu. Máme radi veci nemenné. Vtedy máme akýsi pocit istoty. Ale súčasne hľadáme vzrušenie, zmenu a nové veci. Tak je nám to prirodzené.

Akoby sme vo svojej podstate mali zakódované dve protichodné túžby. Na jednej strane túžba po domove, zázemí a pokoji. Na druhej strane, sa napríklad, raz ročne chystáme a tešíme na dovolenku, kedy už konečne vypadneme z kolobehu dennej rutiny. Zmeníme prostredie, ľudí aj denný režim.

Podobné je to napríklad aj v manželstve. Akoby sa v ňom bili dva protichodné smery – zodpovednosť versus vášeň. Hľadanie pokojného prístavu, ale súčasne túžba po vzrušení a nových zážitkoch. A preto nielen občas, ale pravidelne sa musíme o svoje manželstvo starať. Prekvapovať sa malými pozornosťami, tráviť spolu čas aj inak než domácimi prácami a starostlivosťou okolo domu. Bez toho manželstvo, podobne ako kvetina bez vody, zvädne.

Balzac povedal jeden krásny výrok o manželstve,ktorý však platí na celý ľudský život.

V manželstve treba neustále bojovať proti drakovi, ktorý všetko zhltne. Proti zvyku.

Tak to, myslím, platí aj v ostatnom živote. Aby nás bavil a cítili sme sa šťastne, musíme byť schopní z tejto rutiny aj trochu vykročiť von. Občas ju narušiť.

Nevieme či chodil Kristus celý život do synagógy pravidelne. Vieme však o ňom, že bol aj prírodný typ.
Išiel napríklad na púšť, kde ho pokúšal diabol.
Vyšiel na kopec, odkiaľ poznáme jeho známu Kázeň na hore.
Stretával sa s učeníkmi aj v Getsemanskej záhrade, pravdepodobne nielen ten posledný krát, kedy bol zradený.
Namiesto obriezky v chráme hovoril o novom krste vodou v rieke.

Kristus bol človekom zmeny a nového pohľadu na vec. Verím, že aj Boh nás, každého individuálne povoláva ku zmene.

Pozrime sa na veci aj my z iného uhla pohľadu. Hľadajme vo svojich životoch, čo je tá vec, ktorú máme zmeniť. Aby sa nám otvorili oči, ako slepcovi v Jánovi 9, 10-11:

Opýtali sa ho teda: Ako to, že sa ti otvorili oči? On odpovedal: Človek menom Ježiš urobil blato, potrel mi oči a povedal: Choď k Siloe a umy sa! Šiel som teda, a keď som sa umyl, začal som vidieť.