Všetky príspevky Vladimír

O Vladimír

Bloguje na https://vladimirgabor.com

Boh vo vzťahoch

Boh sa prejavuje v prvom rade vo vzťahoch. Samotný koncept Svätej trojice je tiež o vzťahoch – medzi Ježišom, Bohom otcom a Duchom svätým. Sú to akoby tri rôzne prejavy toho istého Boha, ktorí sú vzájomne spolu nerozlučne spätí vzťahom lásky a spolupráce.

My ľudia sme tiež pozvaní sa na tomto vzťahu lásky zúčastňovať. A blížiace sa Vianoce, ktoré sú pre nás oslavou Ježišovho narodenia, sú zároveň veľkou príležitosťou si toto opäť pripomenúť. Pripomenúť si, že môžeme mať vzťah so samotným Bohom, ktorý sa nám daroval.

Navonok sú Vianoce o tom, že si vzájomne darujeme darčeky. A dnešný konzumný spôsob života vyspelého sveta, ktorého sme súčasťou to dokázal dotiahnuť s darčekmi naozaj do extrému. Ľudia sa zadlžujú kvlôli, aby si mohli na Vianoce dovoliť viac. Predbiehajú sa v tom, kto si kúpi drahší a krajší darček. Zmyslom darčeka však nie je jeho obsah, alebo finančná hodnota.

Darčeky darované z povinnosti, alebo len preto, že sa to sluší, tiež nie sú nijakými darčekmi.

Zmyslom obdarovania je to, že si vyhradíme špeciálny čas, kedy venujeme pozornosť človeku, na ktorom nám záleží. Môžu to byť naši blízki, môžu to byť ale aj celkom cudzí ľudia, ktorým poskytneme niečo čo je pre nich dôležité. Niekto možno potrebuje teplé oblečenie, alebo teplú polievku. Alebo je sám a najviac zo všetkého potrebuje láskyplnú prítomnosť. Alebo je to niekto, kto nás zranil a urazil a ten potrebuje najviac zo všetkého odpustenie.

Keď Ježiš hovorí podobenstvo o druhom príchode, hovorí o tom ako rozdelí ľudí po svojej pravici a svojej ľavici. A tým, čo budú po jeho pravici povie:

„Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.

Niekedy máme tendenciu svoju duchovný život redukovať len na nejaké deklarácie viery. Príkazy a zákazy. Čo robiť máme, a čo robiť nesmieme.

Ale Boh nás stvoril do sveta plného vzťahov. A tie sú medzi nami niekedy také vzdialené ako bolo vzdialené dievčatko od muža na mesiaci vo videu, ktoré sme videli. Ale ono bolo vnímavé a nakoniec si dokázalo poradiť a našlo cestu ako toho muža potešiť.

To je podľa mňa zmyslom obdarovania a zmyslom vzťahov – vnímavosť jedného voči druhému. Aby sme ľudí okolo seba počúvali, predvídali ich potreby, predvídali to, čo im chýba v živote, alebo vo vzťahoch a potom toto prázdne miesto zaplnili.

A potom, ako hovorí Kristus, môžeme zaujať kráľovstvo, ktoré je pre nás pripravené od stvorenia sveta.

Autor bloguje na https://vladimirgabor.com

O rôznych prejavoch Boha v našich životoch

Ježišovi súčasníci to mali v istom zmysle jednoduchšie než my. V Skutkoch 1,11 čítame, čo napríklad osobne zažívali:

Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“

Prijmime to doslovne a predstavme si pred sebou Krista vystupovať na nebesia. Predstavme si, že sa to deje priamo nám. Ako veľa viery si vyžaduje prijať, že sa to deje? Takmer žiadnu. Deje sa to pred nami, vidíme to, nemáme žiadne pochybnosti.

A teraz sa vráťme späť do reality. Čo zažívame teraz? Vidíme zázraky? Vidíme nadprirodzené prejavy takéhoto druhu?

Keď dnes čítam o tom ako Ježiš vstúpil pred očami učeníkov na nebesia, neveriacky krútim hlavou: Prečo vtedy áno a teraz nie? Prečo vtedy robil všetky tie zázračné skutky: kráčanie po vode, kriesenie z mŕtvych, iných aj seba, nanebovstúpenie?

Boh za nami prichádza tam kde sme a prijíma nás takých akí sme.

V každej historickej epoche nám dáva to, čo potrebujeme. Niekedy to ale znamená, že sa ku nám správa celkom inak, ako by sme očakávali. Sme na to pripravení? Ako na to vôbec byť pripravený?

V ďalších veršoch Sk 1 sa píše „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami”

Nemáme nijaký vplyv na to privolať si presný spôsob, akým sa nám bude Boh prihovárať.

Neviem ani len čas kedy sa to stane. Ten čas je nám neznámy.

Keď porovnávam SZ a Evanjeliá vidím, že v každom z týchto období Boh odovzdáva ľudstvu svoje posolstvo iným spôsobom.

Aj apoštoli mohli s Kristom kráčať len preto, lebo dokázali prekročiť tieň SZ a dokázali sa odpútať od predstavy nábožného života vtedajších farizejov a zákonníkov.

Kedysi Kristus vstúpil na nebesia priamo pred učeníkmi. Podľa slov, ktoré som čítal na začiatku, rovnakým spôsobom sa aj vráti. Ale čo medzi tým?

Dnes s nami môže komunikovať celkom inak. Nemusia to byť zázračné prejavy.

Bdejme. Žime svoj život s otvorenými očami. Ale nielen tými fyzickým, ktorými sa vidíme navzájom. Bdejme duchovnými očami. Majme otvorené srdce.

To, ako sa nám dá Boh spoznať nemusí vyzerať tak, ako si to predstavujeme.